Vtáčia chlamýdióza
Ako sa šíri vtáčia chlamýdióza?
C. psittaci sa vylučuje trusom a sekrétmi dýchacích ciest infikovaných vtákov. Mikrób je odolný voči vysychaniu a môže zostať nákazlivý niekoľko mesiacov. Infikované vtáky môžu vyzerať zdravé a periodicky vylučovať baktérie. Vylučovanie sa aktivuje stresovými faktormi, napríklad prepravou, prílišnou koncentráciou vtákov, chladom a chovom.
Aké sú klinické príznaky vtáčej chlamýdiózy?
Doba, ktorá prebehne od kontaktu s C. psittaci do začiatku ochorenia sa pohybuje od 3 dní do niekoľkých týždňov. Aktívna nemoc sa môže objaviť aj niekoľko rokov od styku s baktériou. To, či vták má akútne alebo chronické príznaky ochorenia, alebo zomrie, závisí od druhu vtáka, virulencie kmeňa, infekčnej dávky, stresových faktorov, veku a intenzity liečby alebo profylaxie. Medzi príznaky vtáčej chlamýdiózy (VC) patrí letargia, anorexia a rozstrapatené perie, podobné príznakom iných systémových ochorení. Medzi ďalšie príznaky patrí vodnatý alebo hlienovitý výtok z očí alebo zobáka, hnačka a vylučovanie zelených, až žltozelených urátov. Anorektické vtáky môžu produkovať riedky tmavozelený trus. V ďalšej fáze nasleduje vychudnutie, dehydratácia a smrť.
Ako môžeme testovať vtáčiu chlamýdiózu?
Na identifikáciu VC u vtákov sú k dispozícii viaceré diagnostické metódy založené na kultivačných metódach, na testoch protilátka/antigén a v poslednom období na PCR, podobne ako sú metódy opisované vyššie. Potvrdený prípad VC sa definuje na základe aspoň jedného z nasledujúcich laboratórnych výsledkov: a) izolácia C. psittaci z klinickej vzorky, b) identifikácia chlamýdiového antigénu pomocou imunofluorescencie (fluorescenčných protilátok [FA]) z tkanív vtáka, c) väčšia ako štvornásobná zmena sérologického titru v dvoch vzorkách z vtáka získaných s najmenej 2-týždňovým odstupom a testovaných súbežne v tom istom laboratóriu, alebo d) identifikácia C. psittaci v makrofágoch v steroch zafarbených podľa Gimeneza alebo Macchiavella, resp. v rezoch z tkaniva vtáka. Pravdepodobný prípad VC sa definuje ako ochorenie s typickými príznakmi a aspoň s jedným z nasledujúcich laboratórnych výsledkov: a) jeden vysoký sérologický titer v jednej alebo viacerých vzorkách získaných po začiatku príznakov ochorenia, alebo b) prítomnosť antigénu C. psittaci (identifikovaného pomocou ELISA, PCR alebo FA) v truse, kloakálnych výteroch, výpotkoch alebo očných výlučkoch. Pozitívny výsledok sérologického testu je dôkaz, že vták bol infikovaný s C. psittaci v určitom momente, ale nemusí ešte znamenať, že vták má aktívnu infekciu. Ak sa odber vzoriek robí pred sérokonverziou, môžu sa u vtákov, ktoré majú akútnu infekciu, vyskytnúť falošné negatívne výsledky. Liečba s antimikrobiálnymi liekmi môže zmenšiť protilátkovú odozvu. Jedna metóda testovania nemusí byť postačujúca z dôvodu rôznorodých reakcií s imunoglobulínmi rôznych druhov vtákov. Odporúča sa preto kombinácia metód detekcie protilátok a antigénov, najmä ak sa testuje len jeden vták. Ak sú vzorky získané len z jedného vtáka, sérologické testovanie je najužitočnejšie, ak a) sa skúmajú príznaky ochorenia a anamnéza kŕdľa alebo voliéry b) sérologické výsledky sa porovnávajú s počtom bielych krviniek a činnosťou pečeňových enzýmov. Na potvrdenie diagnózy VC sa vyžaduje viac ako štvornásobné zvýšenie titra párovaných vzoriek, alebo kombinácia identifikácie titru a antigénu.
Ako sa lieči vtáčia chlamydióza?
Liečba sa uskutočňuje pod dohľadom profesionálneho veterinára. Doxycyklín je liek, ktorý sa volí pri orálnej liečbe; použiť možno buď monohydrát, alebo kalciový sirup. Odporúčané dávkovanie je 40 – 50 mg/kg telesnej hmotnosti raz denne pre korely, senegalské papagáje a modrohlavé a oranžovokrídle amazónske papagáje a 25 mg/kg telesnej hmotnosti raz denne pre africké sivé papagáje, kakadu Goffinov, modré a zlaté papagáje ara a zelenokrídle papagáje ara. Pre ostatné druhy nemožno určiť presné dávkovanie – odporúčané začiatočné dávkovanie pre papagáje kakadu a ara je však 25 – 30 mg/kg telesnej hmotnosti pre orálnu aplikáciu raz denne a 25 – 50 mg/kg raz denne sa odporúča pre iné druhy psitakóz. Ak vták vydávi liek, mal by sa použiť iný spôsob užívania. Intramuskulárna (IM) injekcia do hrudného svalu je často najjednoduchšia metóda liečby, ale nie všetky injektovateľné preparáty na báze doxycycline sú vhodné pre IM injekcie. Všetky dostupné prípravky môžu spôsobiť podráždenie na mieste kde sa injekcia aplikuje. Preparát VibrovenosŽ (Pfizer Laboratories, Londýn) je dostupný v Európe a je účinný, ak sa aplikuje v dávkach 75 – 100 mg/kg telesnej hmotnosti IM každých 5 – 7 dní v prvých 4 týždňoch a potom každých 5 dní počas obdobia liečby. Injekčný prípravok hyclate s označením na intravenózne (IV) použitie pre ľudí možno použiť IV pre vtákov. Tento prípravok nie je vhodný na IM použitie, lebo na mieste, kde sa aplikuje injekcia, objavia sa silné reakcie tkaniva.
Čo urobiť proti prenosu infekcie medzi ľuďmi a vtákmi?
- Chrániť rizikové osoby. Informovať všetky osoby v kontakte s infikovanými vtákmi o povahe nemoci. Dať im pokyny, aby pri čistení klietok alebo manipulácii s infikovanými vtákmi nosili ochranné oblečenie, rukavice a jednorazové chirurgické čapice a dýchací prístroj triedy N95 alebo účinnejší dýchací prístroj. Chirurgické rúšky nemusia byť účinné pri zabránení prenosu C. psittaci. Ak sú potenciálne infikované vtáky podrobené pitve, navlhčite mŕtvolu vtáka čistiacim prostriedkom a vodou, aby ste zabránili aerosolizácii infekčných častíc, a pracujte v laboratóriách s príslušným stupňom biologickej ochrany.
- Viesť presnú evidenciu o všetkých presunoch súvisiacich s vtákmi, ktorá by pomohla pri identifikácii zdrojov infikovaných vtákov a osôb, ktoré s nimi potenciálne prišli do styku. Evidencia musí zahŕňať dátum nákupu, kúpené druhy vtákov, miesto nákupu vtákov a akékoľvek zistené nemoci alebo úhyn medzi vtákmi. Predávajúci by mal okrem toho zaevidovať meno, adresu a telefónne číslo zákazníka, a podľa potreby číslo kŕdľa.
- Zabrániť nákupu alebo predaju vtákov, ktoré majú príznaky VC. Medzi príznaky patria výtok z očí a zobáka, hnačka alebo nízka telesná hmotnosť.
- Izolovať novo nadobudnuté kusy. Izolovať vtáky vrátane tých, ktoré boli na výstavách, veľtrhoch a iných podujatiach aspoň 30 – 45 dní a pred pridaním do skupiny ich testovať a profylakticky liečiť.
- Testovať vtákov pred naložením na palubu alebo odovzdaním do komisionálneho predaja. Umiestnite ich v miestnosti oddelene od ostatných vtákov.
- Uplatňovať preventívne metódy chovu. Umiestnite klietky tak, aby ste zabránili prenosu trusu, peria, potravy a iných materiálov z jednej klietky do druhej. Neukladajte klietky na seba a zabezpečte používanie klietok s plnými stenami, prípadne zábran, ak klietky susedia. Spodok klietky by mal byť zhotovený z drôteného pletiva. Na spodok pletiva by sa mala umiestniť stielka, ktorá nevytvára prach (napríklad noviny). Denne čistite všetky klietky, nádoby na jedlo a na vodu. Zašpinené nádoby by sa mali vyprázdniť, vyčistiť mydlom a vodou, opláchnuť, vložiť do dezinfekčného roztoku a pred ďalším použitím opäť opláchnuť. Pred umiestnením iných vtákov do klietok by sa mali dôkladne vydrhnúť mydlom a vodou, dezinfikovať a opláchnuť čistou tečúcou vodou. Odsávacie zariadenie by malo byť dostatočné, aby zabránilo nahromadeniu aerosólov.
- Zabrániť šíreniu infekcie. Izolujte vtákov, ktorí vyžadujú liečbu. Miestnosti a klietky, v ktorých boli umiestnené infikované vtáky, by sa mali okamžite vyčistiť a dôkladne dezinfikovať. Keď sa klietka čistí, premiestnite vtáka do čistej klietky. Dôkladne vydrhnite zašpinenú klietku čistiacim prostriedkom, aby ste odstránili všetok trus, opláchnite klietku, vydezinfikujte ju (aby kontakt s dezinfekčným prostriedkom trval aspoň päť minút) a opätovne opláchnite klietku, aby ste odstránili dezinfekčný prostriedok. Zahoďte všetky predmety, ktoré nemožno primerane dezinfikovať (napríklad drevené bidlá, laná, materiál na stavbu hniezda a podstielku). Minimalizujte prúdenie peria a prachu tak, že pravidelne zotierate podlahy na mokro s použitím dezinfekčného prostriedku a zabránite prúdeniu vzduchu a prievanu v priestore. Zmenšite kontamináciu prachom tým, že pred pozametaním podlahy ju poprášite dezinfekčným prostriedkom alebo vodou. Nepoužívajte vysávač, keďže môže aerosolovať infekčné častice. Často odstraňujte odpadky z klietky (po zvlhčení materiálu) a spáľte odpad určený na likvidáciu, prípadne ho zabaľte do dvoch obalov. Venujte starostlivosť zdravým vtákom skôr, ako sa začnete venovať izolovaným alebo chorým vtákom.
- Používať dezinfekčné opatrenia. Na C. psittaci možno pôsobiť väčšinou dezinfekčných a čistiacich prostriedkov, ako aj teplom; je však odolná proti kyselinám a zásadám. Účinný je roztok kvartérnej amóniovej zlúčeniny 1:1 000 (napr. RoccalŽ alebo ZephiranŽ), ako aj 70 % izopropylalkohol, 1 % LysolŽ, roztok 1:100 bieliaceho prostriedku pre domácnosti (t. j. 2,5 polievkovej lyžice na 4,5 litra) alebo chlórfenoly. Mnoho dezinfekčných prostriedkov dráždi dýchacie cesty a mali by sa používať v dobre vetranom priestore. Zabráňte zmiešaniu dezinfekčného prostriedku s akýmkoľvek iným produktom.
